Už ako malé dievča som k strihaniu mala blízko. Bolo to pre mňa prirodzené, keďže moja teta aj ujo sa strihaním živili. Ujo navyše pracoval s výhradne mužskou klientelou, bol to typický holič. Pri ňom som sa naučila pracovať s britvou a zo vzťahu sa postupne stala celoživotná záľuba. Výber povolania bol teda zrejmý a snažím sa pokračovať v rodinných šľapajách. Aj vďaka tomu mám šťastie, že moja práca je pre mňa zároveň koníčkom... :-)
